Jeden školský rok, v rokoch 1940 - 1941, bol riaditeľom na cigeľskej základnej škole Michal Príbus. Narodil sa pred sto rokmi, 30. septembra 1912 v Podolí nad Dudváhom. 

Slovenský prozaik, dramatik a prekladateľ pracoval najskôr v školstve, potom v Československom rozhlase. Pán Príbus bol postupne na viacerých miestach Slovenska učiteľom, riaditeľom, inšpektorom, referentom na ministerstve školstva. Neskôr začal pracovať v rozhlase - ako redaktor, dramaturg, šéfdramaturg, ba až zástupca šéfredaktora Čs. rozhlasu v Bratislave. Zomrel 17. 4. 1995 v Bratislave.

Literárnu činnosť začal ako prekladateľ rozprávok z angličtiny pre časopis Slniečko; vyšla mu adaptácia anglických rozprávok Trpaslíkov poklad (1948), vydal pôvodnú prózu zo života dedinských detí Šestka zo Starého Zámku (1963) a zostavil zbierku indiánskych rozprávok Kamenné kanoe (1967). Plodný autor dramatických prác a pôvodnych rozhlasových hier: napr. Mlyn pod horami (1964), Ostré svetlo (1965), Hromobitie (1966), Bezmenný (1972), Znovuzrodenie (1973), Zábava na rozkaz (1974), dramatizácii prózy slov. i cudzích autorov (J. Kalinčiak, M. Rázus, Jégé, R. Jašík, O. Wilde, V. Aksionov, A. P. Čechov, V. Tendriakov a i.), desiatok rozhlasových dramatizácií nedeľných roprávok (Vintalko, Lomidrevo, Tri holúbky, Zlatý kľúčik, Luskáčik a i.), okrem toho pisal aj literárne a reportážne rozhlasové pásma (Diadém, 1984), scénky a črty pre deti. Prekladal beletriu a literatúru pre deti a mládež z ruštiny (K. Čukovskij, I. Goff, M. Gorkij, N. N. Ljaško, G. M. Markov, O. Markova, F. I. Panfjorov, V. A. Zakrutkin a i.), z nemčiny (L. Kohl-Larsen, R. Klausová, E. Bergnerová, W. Quednau) a z angličtiny.

(Zdroj: Litcentrum).

Sopky Vtáčnika

 Nachádzame sa v Hornonitrianskej kotline, čo je vnútrohorská priehbina, vyplnená paleogénnymi a neogénnymi morskými, sladkovodnými a vulkanickými usadeninami, štvrtohornými riečnymi terasami a náplavovými kužeľmi na svahoch Vtáčnika. Vtáčnik sa sformoval v treťohorách, v pobrežnej zóne vtedajšieho mora (na hornej Nitre boli z tohto obdobia nájdené početné skameneliny rýb, zuby žralokov, dierkovce, numulity v Bojniciach a inde). Prvotný kužeľovitý tvar sopky Vtáčnik počas miliónov rokov rozrušili pohyby zemskej kôry a erózia. Búrlivú sopečnú minulosť nášho územia dokladujú výrazné krajinotvorné prvky – zlomové a vyčnievajúce andezitové skalnaté útvary, lávové prúdy andezitov, kamenné polia a skupiny sopečných kameňov, na mnohých miestach nachádzame aj horniny vzniknuté usadzovaním častíc sopečných kameňov.

Uhlie

Po upokojení vulkanickej činnosti sa v priehlbinách a na okrajoch vznikajúcich horstiev Vtáčnika postupom času vytvorila úrodná pôda a začala rásť bujná vegetácia. Boli to predovšetkým vždyzelené stromy a kry, ktoré vytvárali rozsiahle lesné plochy – tisovec, cypruštek, ginko a v menšej miere aj javor, dub, buk, jelša. Okrem bohatstva hornín, vodných tokov a lesných porastov na povrchu je pod naším chotárom uložené celoslovensky významné bohatstvo – zásoby hnedého uhlia. V hnedouhoľných slojoch sa v mnohých prípadoch zachovali rôzne úlomky uhľotvorných drevín a rastlín. Uhoľné sloje vznikli fosilizáciou rastlinnej hmoty uloženej pod nánosmi hornín. V handlovskom uhoľnom ložisku, časť Cigeľ bola pôvodná hrúbka rastlinnej masy 27 – 43 metrov. Uhľotvornú sedimentáciu vystriedala iná a a v celej oblasti Hornonitrianskej kotliny vzniklo jazero, na dne ktorého sa usadzovali íly. Uhlie sa vytváralo komplikovanými a dlhodobými chemickými a fyzikálnymi procesmi, pričom došlo ku približne tretinovému stlačeniu pôvodnej vrstvy rastlinnej masy na dnešnú uhoľnú vrstvu. Tektonický vývoj rozrušil zuhoľnatenú vrstvu na tektonické kryhy rôznych rozmerov a aj v rámci jednotlivých krýh sú zlomy a posuny. V rámci tektonického vývoja v Cigli sú v horninovom prostredí známe tri etapy – preduhoľné, uhoľné a pouhoľné tektonické porušenia územia.

Vodné toky

Našou obcou zo severozápadného úbočia Vtáčnika steká potok Ciglianka (kedysi sa tok nazýval Lúčna, neskôr Cigeľ), ktorá je najvodnatejším prítokom Handlovky (v niektorých historických mapách označená ako Preuge, rieka Prievidza alebo rieka Handlová). Ciglianka sa na dolnom konci obce spája sa s nepomenovaným potokom z doliny Uhlíšť, preteká Sebedražím a Košom, vlieva sa do Handlovky medzi obcami Koš a Laskár, pod obcou Koš sa vzápätí Handlovka stáva ľavostranným prítokom starodávnej rieky Nitra (Neutra, Nitrava, Veľká Nitra). Z Nitrickej doliny od Diviak priteká do Nitry z pravej strany Nitrica (Malá Nitra, Bystrica, Belanka). Vzdialenosť od prameňa Belanky a od prameňa Nitry po ich spoločný sútok je približne rovnaká, preto sa niekedy používal pre obe riečky spoločný názov – Nitra: Malá a Veľká.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku z roku 1978 uvádza, že obec Cigeľ získal v roku 1362 Peter zo Šútoviec a po vymretí jeho rodu pripadla obec Rišňovským. Výsledkom štúdia novopublikovaných originálov kráľovských, rodových a župných stredovekých listín môžeme tieto údaje spresniť a opraviť.

Prvá písomná zmienka o našej obci a jej odpisy sa nachádzajú v archívoch rodov Ghyczy, Majténi a Sándor-Metternich. Najcennejšia listina, zachovaná v originále z 11. septembra 1362 sa nachádza v archíve rodu Sándor-Metternich a v nej je zaznamenané, že usadlosť alebo územie Sivého Kameňa s názvom Lúčna dostali darom od kráľa Ľudovíta Veľkého bratranci Peter a Stacho (Pethew a Leustachy). Ich otcovia – Demeter zo Šútoviec a Pavol z Tržmelu pochádzali pravdepodobne z jednej vetvy starobylého rodu Hont-poznanovcov, ktorá mala majetky nielen na hornej Nitre ale aj na iných miestach Nitrianskej župy, predovšetkým v sídelnom území zvanom Sek, okolo Komjatíc a Šurian, južne od Nitry.

Petrova manželka Ilona bola z diviackovského rodu, dcéra Štefana z Diviackej Novej Vsi, už pred rokom 1373 ovdovela, so synmi Petrom a Beňadikom. Nitrianska kapitula a diviackovské (rudnajovské, novoveskovské, bošanskovské a majténiovské) archívy nezapísali Stachovo vlastníczvo ale iiba vlastníctvo Petrovo a preto sa Stacho (Leustachius), po Petrovej smrti, o takmer tridsať rokov neskôr (1389 a 1391) rovnako ako jeho najstarší syn Ján (zomrel v roku 1395) v mene nebohého otca museli na súdoch uchádzať o svoju polovicu darovaného majetku v Lučnej – už nazývanej Lúčka.

Listinou z roku 1396 kráľ Žigmund listinou potvrdzuje polovicu Luchky synom Leustachiusa – Ladislavovi a Michalovi (95546). Rodiny sa rozrastali, majetky sa delili a tak sa v roku 1415 Stachove (Ladislav, Michal a Margaréta) deti dohodli o prevode svojich podielov vlastníctva osady Cygly (Lúčka) na Margarétu, Leustachiovu dcéru. Navyše, Ladislav z Cigľa (Cigli) sa akými zločinom previnil proti kráľovi a preto prišiel o všetky hnuteľné i nehnuteľné majetky, spolu so svojimi synmi Štefanom, Leštákom a aTomášom, doplatil na to aj jeho brat Michal so synom Tomášom a synovia Beňadika - Michal a Vavrinec. Jedna polovica Cigľa sa teda vrátila späť do kráľovského vlastníctva.

Druhá polovica vlastníctva Lučnej, Lučky, Cigľa po úplne prvých zdokladovaných majiteľoch - Petrovi a Stachovi, prešla v roku 1416 na Stachovu dcéru Margarétu s jej mužom Mikulášom z Tržmela a neskôr na syna Demetera (mali ešte aj Antona, Ladislava a Uršulu). Po Demeterovej dcére, Stachovej pravnučke Barbore, ktorá porodila Jánovi z Rišňoviec pri Hlohovci jediného syna, Ondreja, pripadla polovica obce Cigeľ tomuto Ondrejovi Rišňovskému. Kvôli ukončeniu sporov a ujasneniu majetkových vzťahov chcel kráľ Cigeľ darovať Kostolániovcom, nárokovali si ho aj Majténiovci, ale Ondrej Rišňovský, s pomocou svojho príbuzného, právnika Krištofa Šuranského dokázali obhájiť svoju polovicu a nakoniec získať aj druhú polovicu Cigľa pre seba a svojich potomkov. Cigeľ sa dostal do vlastníctva rodu Rišnovských.

Počas popísaného obdobia sa dostal Cigeľ z majetku hradu Sivý Kameň najprv do vlastníctva Petra a Stacha, ich detí a vnukov, až nakoniec sa zaradil medzi obce patriace rodu Rišňovských (Rišňovce, Tržmel, Sasinkovo, Trhovište, Otrokovce, Alekšince). Vďaka zachovaným listinám z obdobia kraľovania Anjouovcov a cisára Žigmunda Luxemburgského (syna Karola IV.- ho) zo 14. a 15. storočia sme zaznamenali aj postupnný prechod z pôvodného názvu našej obce Lúčna (1362) alebo Lúčka (1389) na Cigeľ (Cigli, Cygly - 1415). 

Pri príležitosti 650. výročia prvej písomnej zmienky o obci Cigeľ vyhlasujeme fotografickú súťaž amatérskej fotografie. Cieľom súťaže je zachytiť prednosti i nedostatky obce, jej kultúrno–spoločenský život, sociálnu sféru a architektúru.

Výhercu vyhlásime počas osláv 650. výročia obce, cena pre víťaza - 10 €  poukážka do OC Tesco.

Súťažné fotky posielajte na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. do 10. júna 2012. Nezabudnite uviesť Vaše údaje - meno, priezvisko, vek, bydlisko.

Tešíme sa na Vaše fotografie!