V duchu výzvy Slovenskej genealogickej spoločnosti na to, aby sme zaľudňovali a oživovali slovenské dejiny, aby sme nachádzali svojich predkov v histórii svojej rodiny, dediny a krajiny, dávame na známosť, že na internetových stránkach genealogickej spoločnosti štátu Utah, USA je zverejnená spoločná matrika krstov narodených detí pre Sebedražie a Cigeľ, od 2. augusta 1788 po 28.12.1897 https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1971-25990-12599-0?cc=1554443&wc=M9MJ-TFD:n515526035

Dozvedáme sa, že krstiteľom bol miestny kaplán, Sebastian Krudl. Krstil v roku 1788 Mariannu Jamriškovú, Alžbetu Ďurišovú, Imricha Jamriška, Martina Mjartana, Alžbetu Jamriškovú, Katarínu Beňadikovú, Ondreja Smetanu, Marianu Cmarkovú, Adama Mjartana. Od augusta 1791 krstil Štefan Štrba, potom Augustinus Karaba, Mikuláš Zagolik od 1793 do 1802, potom Jakub Mayer, Rafael Kudlik 1804, Lukáš Pinka, Abel Mutňanský (1804), Ján Vendrinský (1810), Samuel Zachey (1810- 1830), Martin Hainrich, od 1833 Mikuláš Diviš do 1835, potom 1836 - 1842 Ján Smetanay, Leopold Kredich 1842 – 1847, Izák Čillík, Imrich Vályi  atď... Pozri a porovnaj s http://www.duchbb.wbl.sk/Zomreli-ktori-ucinkovali-v-BBD.html  

Prvé známe pomenovanie našej dediny je Lúčna – 1362. Ale už okolo 1380 sa objavuje druhý názov v tvare Chegul (Beňadik, syn Petra z Cigľa: Chegul-i Petew, Benedek DL72782). Od roku 1389 nachádzame v archívoch názov Lúčka, od roku 1415 Cigli (alio nomine Luchka), 1463 Cigel, neskôr písaný aj ako Czigel, Chygel, Czyghel, Ziggel, Chyghel, Zigel, Zyggel, Cyglen... Nevieme jednoznačne odpovedať, prečo naši predkovia ustúpili od pôvodného pomenovania obce (Lúčna, Lúčka). Žeby kvôli odlíšeniu sa od iných Lúčok - na Považí, pri Kremnici, v Šariši a inde?  Rôzne zápisy v latinčine, nemčine i maďarčine počas mnohých storočí boli iba prostriedkom na vyjadrenie rovnakého vyslovovania, zhodujú sa na tvrdom začiatočnom C, na krátkom „i“ a na tvrdom „l“ na konci, bez mäkčeňa.

Zaujímavou kuriozitou je nápis na mape z prvého vojenského mapovania, okolo roku 1770. V názve našej dediny sa prvýkrát objavuje mäkčeň – prekvapujúco však nie na „l“, ale na Č – Čzigla. Je to zatiaľ jediný objavený prípad takéhoto názvu našej obce.

Mäkčeň na „l“ v názve našej obce nachádzame prvýkrát v publikácii z roku 1903: na základe sčítania z roku 1900 sa v zozname slovenských obcí krajiny uvádza aj Czigel, po slovensky Cigľa s 682 Slovákmi zo 688 všetkých obyvateľov. Od roku 1913 nás Maďari nazývajú Cégeľ, v našej krajine sme od roku 1920 opäť Cigľa a od roku 1927 až do dnešných čias definitívne Cigeľ. 

Našim členom, obyvateľom Cigľa i širokej verejnosti regiónu je dostatočne známy pôvodný názov našej obce. Propagovali sme ho aj v súvislosti s podujatím II. Cigeľská kosa, v roku 2012, kedy naša obec, Cigeľ, slávi 650. výročie prvej písomnej zmienky. Organizovať kosecké slávnosti u nás, v Cigli, sa zdá mimoriadne vhodné aj preto, že pôvodný názov našej dediny je Lúčna, Lúčka alebo aj Lúka. V tejto súvislosti a ako návod na ďalší rozvoj cestovného ruchu a celého územia, podotýkame, že na Slovensku sa nachádzajú obce s podobným názvom (nemyslíme teraz Cigľu a Cigeľku, či Siheľ, Sihlinu, Sihlu a podobne) a možno by bolo zaujímavé zorganizovať stretnutie alebo zúčastňovať sa stretnutí Lúčok a Lúk celého Slovenska prípadne i v Čechách a podobne. Podľa Štatistického úradu sú na Slovensku celkom štyri dediny Lúčka, tri s názvom Lúčky, a niekoľko ďalších Lúk, Lúčok a Lúčiek s prívlastkom. Okrem podobného názvu a skutočnosti, že často sa tieto obce nachádzajú v blízkosti stredovekého hradu, by sme určite našli s partnerskými Lúčkami, Lúkami spoločnú reč a nadviazali zaujímavé vzťahy s mnohými regiónmi našej krajiny...

Lúčka: Lúčka (okres Levoča), Lúčka (okres Rožňava), Lúčka (okres Sabinov) Lúčka (okres Svidník), Mojšova Lúčka (pri Strečne, mestská časť Žiliny), Lietavská Lúčka (pod hradom Lietava, okres Žilina), Nezbudská Lúčka (pod Strečnom, okres Žilina), Kotrčina Lúčka (v okrese Žilina), Lúčka (osada mesta Brezno), Lúčka (osada obce Hrušov, pod hradom Bzovík), Lúčka (osada obce Kolárovice)   

Lúčky: Lúčky (okres Ružomberok, pod hradom Likava), Lúčky (okres Žiar nad Hronom, neďaleko Kremnice), Lúčky (okres Michalovce),

Lúka: Lúka (pod hradom Tematín, okres Nové Mesto nad Váhom), Muránska Dlhá Lúka (okres Revúca), Krásnohorská Dlhá Lúka (okres Rožňava, pod hradom Krásna Hôrka), Mokrá Lúka (okres Revúca), Ostrá Lúka (okres Zvolen), Krásna Lúka (okres Sabinov), Veľká Lúka (okres Zvolen), Lúky (okres Púchov), Bodzianske Lúky (okres Komárno), Potônske Lúky (okres Dunajská Streda)  

Okrem Lúk, Lúčok, Lúčiek, Cigľov a Sihľov na Slovensku a po celom svete, s ktorými nás spája (takmer) rovnaký názov obce, okrem všetkých dedín v našom regióne (na Hornej Nitre a na severozápadnom Tekove), navrhujeme nadviazať a rozvíjať styky aj s Rišňovcami, Tržmelom (Komjaticami), Cabajom, Sasinkovom, Slávnicou a ďalšími dedinami, s ktorými nás spájajú niektoré historické súvislosti

Matej Korvín daroval 21. augusta 1489 svojmu jedinému synovi Jánovi bojnický hrad, ku ktorému patrili mestá Bojnice, Prievidza a Nemecké Pravno ako aj všetky nasledujúce dediny a majetky: Tužina, Gajdel, Cach, Nedožery, Brezany, Dubnica, Necpaly, Koš, Malá Lehota, Veľká Lehota, Chrenovec, Brusno, Jalovec, Morovno, Ráztočno, Handlová a tiež colné miesta v Ráztočne a Nedožeroch. (MOL DL 37667)

Pri odovzdávaní bojnických majetkov Jánovi Korvínovi boli prítomní susedia: Ján Majténi zo Sivého Kameňa, Štefan z Diviak, Peter Jančor z Leloviec, Michal a Štefan z Kostolian, Ladislav Močúz z Laskára, Štefan z Chalmovej, Ján z Pravenca a Bošian, Gregor z Pažite. Majténiovcom okrem hradu Sivý kameň patrili dediny: Podhradie, Štefanova Lehota, Papova Lehota, Nováky, Sebedražie (okrem uvedených aj Čereňany, Bystričany, Horná Ves, Malé Uherce a Radobica).

Cigeľ alebo Lúčku, ktorá pôvodne patrila tiež pod Sivý Kameň, mala vo vlastníctve starobylá slovenská šľachtická rodina z južnej časti nitrianskej župy – od Rišňoviec, Sasinkova, Alekšiniec a tiež z Tržmela pri Komjaticiach. V blízkom okolí Cigľa nemali žiaden iný majetok, kúriu mali v Rišňovciach a niekoľkorát takmer o Cigeľ prišli. Žigmund Luxemburský kvôli zrade zbavil žijúcich mužských majiteľov Cigľa všetkého majetku a o čosi neskôr kráľ Korvín daroval Cigeľ Kostolániovcom. Juraj Polykarpus a Michal Kostoľanskí Cigeľ nedostali, kvôli oprávneným protestom žijúcich dedičných majiteľov Cigľa. Ján Rišňovský krátko nato Cigeľ zálohoval Majténiovcom, ale jeho syn, Ondrej Rišňovský, si na súdoch vlastníctvo polovice dediny obhájil a za druhú polovicu Majténiovcom zaplatil. Vďaka takýmto súdnym sporom máme z daného obdobia v archívoch zachovaných mnoho listín, z ktorých môžeme aj po viac ako štyristo rokoch zistiť rodinné vzťahy, mená obyvateľov Cigľa, doložená je existencia obecného vodného mlyna a vodnej píly na drevo, poznáme rozlohu chotára, vieme, že v jednom potoku chytali pstruhy, že v tzv. Čiernom lese rúbali stromy na stavebné drevo, šindle a podobne...

Nasledujúce obdobie protitureckých bojov, prechodu obyvateľstva na evanjelickú vieru a potom späť ku katolíckej, nástupu Habsburgovcov na kráľovský trón, už tak podrobne zdokumentované nemáme. Ale napríklad z urbára bojnického hradu z roku 1614 vieme, že od čias Thurzovcov patrila bojnickému hradu polovica Cigľa a podľa urbára z roku 1726 po odchode Sándorovcov už celý Cigeľ patrí Pálfiovcom na bojnickom hrade. Okolo roku 1600 patrili cigeľskí katolíci do ostrihomského arcibiskupstva, do bojnického dištriktu, pod farnosť v Gajdeli, spolu s Gajdeľom, Sebedražím, Hradcom, Veľkou a Malou Lehotou, Necpalami. Prinajmenšom od roku 1613 máme predpokladanú existenciu dreveného kostola v Cigli. V roku 1660 grófka Khuen-Belassy odňala kostol v Cigli evanjelikom a presvedčila všetkých obyvateľov prejsť na katolícku vieru, tak ako Sebedražie, Koš, Prievidza a takmer celé široké územie, okrem časti Zemianskych Kostolian. V roku 1762 dali Pálfiovci v Cigli postaviť kamenný kostol, približne od 1788 je Cigeľ filiálkou sebedražskej rímskokatolíckej farnosti sv. Barbory.

Asi máloktorá osada na Slovensku bola tak ako CIgeľ počas stáročnej histórie postupne v správe troch hradov: Cigeľ (Lúčna) bol najskôr v prievidzskom hradnom obvode, potom krátko patril pod hrad Sivý Kameň, po približne dvesto rokoch samostatnosti sa dostal do správy Bojníc.