Dve % pre OZ VRCHVODA

Domov arrow 650. výročie obce Cigeľ
650. výročie obce Cigeľ
Zaľudňujme biele miesta v našich dejinách
Napísal Ivan Kadlečík   
05. 02. 2013

V duchu výzvy Slovenskej genealogickej spoločnosti na to, aby sme zaľudňovali a oživovali slovenské dejiny, aby sme nachádzali svojich predkov v histórii svojej rodiny, dediny a krajiny, dávame na známosť, že na internetových stránkach genealogickej spoločnosti štátu Utah, USA je zverejnená spoločná matrika krstov narodených detí pre Sebedražie a Cigeľ, od 2. augusta 1788 po 28.12.1897 https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1971-25990-12599-0?cc=1554443&wc=M9MJ-TFD:n515526035

Dozvedáme sa, že krstiteľom bol miestny kaplán, Sebastian Krudl. Krstil v roku 1788 Mariannu Jamriškovú, Alžbetu Ďurišovú, Imricha Jamriška, Martina Mjartana, Alžbetu Jamriškovú, Katarínu Beňadikovú, Ondreja Smetanu, Marianu Cmarkovú, Adama Mjartana. Od augusta 1791 krstil Štefan Štrba, potom Augustinus Karaba, Mikuláš Zagolik od 1793 do 1802, potom Jakub Mayer, Rafael Kudlik 1804, Lukáš Pinka, Abel Mutňanský (1804), Ján Vendrinský (1810), Samuel Zachey (1810- 1830), Martin Hainrich, od 1833 Mikuláš Diviš do 1835, potom 1836 - 1842 Ján Smetanay, Leopold Kredich 1842 – 1847, Izák Čillík, Imrich Vályi  atď... Pozri a porovnaj s http://www.duchbb.wbl.sk/Zomreli-ktori-ucinkovali-v-BBD.html  

 
Mäkčeň v názve našej dediny
Napísal Ivan Kadlečík   
24. 01. 2013

 Prvé známe pomenovanie našej dediny je Lúčna – 1362. Ale už okolo 1380 sa objavuje druhý názov v tvare Chegul (Beňadik, syn Petra z Cigľa: Chegul-i Petew, Benedek DL72782). Od roku 1389 nachádzame v archívoch názov Lúčka, od roku 1415 Cigli (alio nomine Luchka), 1463 Cigel, neskôr písaný aj ako Czigel, Chygel, Czyghel, Ziggel, Chyghel, Zigel, Zyggel, Cyglen... Nevieme jednoznačne odpovedať, prečo naši predkovia ustúpili od pôvodného pomenovania obce (Lúčna, Lúčka).  Žeby kvôli odlíšeniu sa od iných Lúčok - na Považí, pri Kremnici, v Šariši a inde?  Rôzne zápisy v latinčine, nemčine i maďarčine počas mnohých storočí boli iba prostriedkom na vyjadrenie rovnakého vyslovovania, zhodujú sa na tvrdom začiatočnom C, na krátkom „i“ a na tvrdom „l“ na konci, bez mäkčeňa.

 Zaujímavou kuriozitou je nápis na mape z prvého vojenského mapovania, okolo roku 1770. V názve našej dediny sa prvýkrát objavuje mäkčeň – prekvapujúco však nie na „l“, ale na Č – Čzigla. Je to zatiaľ jediný objavený prípad takéhoto názvu našej obce.

Mäkčeň na „l“ v názve našej obce nachádzame prvýkrát v publikácii z roku 1903: na základe sčítania z roku 1900 sa v zozname slovenských obcí krajiny uvádza aj Czigel, po slovensky Cigľa s 682 Slovákmi zo 688 všetkých obyvateľov. Od roku 1913 nás Maďari nazývajú Cégeľ, v našej krajine sme od roku 1920 opäť Cigľa a od roku 1927 až do dnešných čias definitívne Cigeľ. 

 
Lúky a Lúčky na Slovensku
Napísal Ivan Kadlečík   
28. 12. 2012

Našim členom, obyvateľom Cigľa i širokej verejnosti regiónu je dostatočne známy pôvodný názov našej obce. Propagovali sme ho aj v súvislosti s podujatím II. Cigeľská kosa, v roku 2012, kedy naša obec, Cigeľ, slávi 650. výročie prvej písomnej zmienky. Organizovať kosecké slávnosti u nás, v Cigli, sa zdá mimoriadne vhodné aj preto, že pôvodný názov našej dediny je Lúčna, Lúčka alebo aj Lúka. V tejto súvislosti a ako návod na ďalší rozvoj cestovného ruchu a celého územia, podotýkame, že na Slovensku sa nachádzajú obce s podobným názvom (nemyslíme teraz Cigľu a Cigeľku, či Siheľ, Sihlinu, Sihlu a podobne) a možno by bolo zaujímavé zorganizovať stretnutie alebo zúčastňovať sa stretnutí Lúčok a Lúk celého Slovenska prípadne i v Čechách a podobne. Podľa Štatistického úradu sú na Slovensku celkom štyri dediny Lúčka, tri s názvom Lúčky, a niekoľko ďalších Lúk, Lúčok a Lúčiek s prívlastkom. Okrem podobného názvu a skutočnosti, že často sa tieto obce nachádzajú v blízkosti stredovekého hradu, by sme určite našli s partnerskými Lúčkami, Lúkami spoločnú reč a nadviazali zaujímavé vzťahy s mnohými regiónmi našej krajiny...

Lúčka: Lúčka (okres Levoča), Lúčka (okres Rožňava), Lúčka (okres Sabinov) Lúčka (okres Svidník), Mojšova Lúčka (pri Strečne, mestská časť Žiliny), Lietavská Lúčka (pod hradom Lietava, okres Žilina), Nezbudská Lúčka (pod Strečnom, okres Žilina), Kotrčina Lúčka (v okrese Žilina), Lúčka (osada mesta Brezno), Lúčka (osada obce Hrušov, pod hradom Bzovík), Lúčka (osada obce Kolárovice)   

Lúčky: Lúčky (okres Ružomberok, pod hradom Likava), Lúčky (okres Žiar nad Hronom, neďaleko Kremnice), Lúčky (okres Michalovce),

Lúka: Lúka (pod hradom Tematín, okres Nové Mesto nad Váhom), Muránska Dlhá Lúka (okres Revúca), Krásnohorská Dlhá Lúka (okres Rožňava, pod hradom Krásna Hôrka), Mokrá Lúka (okres Revúca), Ostrá Lúka (okres Zvolen), Krásna Lúka (okres Sabinov), Veľká Lúka (okres Zvolen), Lúky (okres Púchov), Bodzianske Lúky (okres Komárno), Potônske Lúky (okres Dunajská Streda)  

Okrem Lúk, Lúčok, Lúčiek, Cigľov a Sihľov na Slovensku a po celom svete, s ktorými nás spája (takmer) rovnaký názov obce, okrem všetkých dedín v našom regióne (na Hornej Nitre a na severozápadnom Tekove), navrhujeme nadviazať a rozvíjať styky aj s Rišňovcami, Tržmelom (Komjaticami), Cabajom, Sasinkovom, Slávnicou a ďalšími dedinami, s ktorými nás spájajú niektoré historické súvislosti

 
Cigeľ: od Korvína po Pálfiovcov
Napísal Ivan Kadlečík   
27. 12. 2012

 Matej Korvín daroval 21. augusta 1489 svojmu jedinému synovi Jánovi bojnický hrad, ku ktorému patrili mestá Bojnice, Prievidza a Nemecké Pravno ako aj všetky nasledujúce dediny a majetky: Tužina, Gajdel, Cach, Nedožery, Brezany, Dubnica, Necpaly, Koš, Malá Lehota, Veľká Lehota, Chrenovec, Brusno, Jalovec, Morovno, Ráztočno, Handlová a tiež colné miesta v Ráztočne a Nedožeroch. (MOL DL 37667)

Pri odovzdávaní bojnických majetkov Jánovi Korvínovi boli prítomní susedia: Ján Majténi zo Sivého Kameňa, Štefan z Diviak, Peter Jančor z Leloviec, Michal a Štefan z Kostolian, Ladislav Močúz z Laskára, Štefan z Chalmovej, Ján z Pravenca a Bošian, Gregor z Pažite. Majténiovcom okrem hradu Sivý kameň patrili dediny: Podhradie, Štefanova Lehota, Papova Lehota, Nováky, Sebedražie (okrem uvedených aj Čereňany, Bystričany, Horná Ves, Malé Uherce a Radobica).

Cigeľ alebo Lúčku, ktorá pôvodne patrila tiež pod Sivý Kameň, mala vo vlastníctve starobylá slovenská šľachtická rodina z južnej časti nitrianskej župy – od Rišňoviec, Sasinkova, Alekšiniec a tiež z Tržmela pri Komjaticiach. V blízkom okolí Cigľa nemali žiaden iný majetok, kúriu mali v Rišňovciach a niekoľkorát takmer o Cigeľ prišli. Žigmund Luxemburský kvôli zrade zbavil žijúcich mužských majiteľov Cigľa všetkého majetku a o čosi neskôr kráľ Korvín daroval Cigeľ Kostolániovcom. Juraj Polykarpus a Michal Kostoľanskí Cigeľ nedostali, kvôli oprávneným protestom žijúcich dedičných majiteľov Cigľa. Ján Rišňovský krátko nato Cigeľ zálohoval Majténiovcom, ale jeho syn, Ondrej Rišňovský, si na súdoch vlastníctvo polovice dediny obhájil a za druhú polovicu Majténiovcom zaplatil. Vďaka takýmto súdnym sporom máme z daného obdobia v archívoch zachovaných mnoho listín, z ktorých môžeme aj po viac ako štyristo rokoch zistiť rodinné vzťahy, mená obyvateľov Cigľa, doložená je existencia obecného vodného mlyna a vodnej píly na drevo, poznáme rozlohu chotára, vieme, že v jednom potoku chytali pstruhy,  že v tzv. Čiernom lese rúbali stromy na stavebné drevo, šindle a podobne...

Nasledujúce obdobie protitureckých bojov, prechodu obyvateľstva na evanjelickú vieru a potom späť ku katolíckej, nástupu Habsburgovcov na kráľovský trón, už tak podrobne zdokumentované nemáme. Ale napríklad z urbára bojnického hradu z roku 1614 vieme, že od čias Thurzovcov patrila bojnickému hradu polovica Cigľa a podľa urbára z roku 1726 po odchode Sándorovcov už celý Cigeľ patrí Pálfiovcom na bojnickom hrade. Okolo roku 1600 patrili cigeľskí katolíci do ostrihomského arcibiskupstva, do bojnického dištriktu, pod farnosť v Gajdeli, spolu s Gajdeľom, Sebedražím, Hradcom, Veľkou a Malou Lehotou, Necpalami. Prinajmenšom od roku 1613 máme predpokladanú existenciu dreveného kostola v Cigli. V roku 1660 grófka Khuen-Belassy odňala kostol v Cigli evanjelikom a presvedčila všetkých obyvateľov prejsť na katolícku vieru, tak ako Sebedražie, Koš, Prievidza a takmer celé široké územie, okrem časti Zemianskych Kostolian. V roku 1762 dali Pálfiovci v Cigli postaviť kamenný kostol, približne od 1788 je Cigeľ filiálkou sebedražskej rímskokatolíckej farnosti sv. Barbory.

Asi máloktorá osada na Slovensku bola tak ako CIgeľ počas stáročnej histórie postupne v správe troch hradov: Cigeľ (Lúčna) bol najskôr v prievidzskom hradnom obvode, potom krátko patril pod hrad Sivý Kameň, po približne dvesto rokoch samostatnosti sa dostal do správy Bojníc.

 
Turci v Cigli na Vianoce v roku 1530
Napísal Ivan Kadlečík   
26. 12. 2012

Po moháčskej bitke v roku 1526, kde zahynul aj vtedajší uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, sa veľká časť Uhorska dostala na približne 150 rokov pod nadvládu Turkov. Bojnice s okolím vlastnili po smrti Mateja Korvína chorvátski šľachtici, pochádzajúci zo Zapolje, no protikráľ Jána Zápoľského – Ferdinand Habsburský v roku 1527 Bojnice dobyl, vytlačil Zápoľského až na územie dnešného východného Slovenska a zveril Bojnice Thurzovcom. Stanislav Thurzo vybudoval v Bojniciach pevný hrad, ale ani ten nemohol zabrániť plienenie zúrivých tureckých jednotiek, podporujúcich Jána Zápoľského. Koncom roku 1530 sa Turci rozhodli napadnúť naše územie, patriace Ferdinandovi, .

 „Belehradský beg Mehmed prikázal svojmu dôstojníkovi, Amuratovi, vypraviť sa s hercegovinskými jednotkami na Bojnice, o ktorých sa dozvedel, že po úteku obyvateľov sú bez ochrany a prázdne. Toto mestečko je tiež preslávené a povestné kúpeľmi, i tým, že tu pramení rieka Nitra. Amurat ich takisto podpálil. Dozvedel sa, že obyvatelia zahnali zo strachu pred nepriateľom množstvo drobného i veľkého dobytka do okolitých hôr. Keď mu tamojší obyvatelia, ktorí boli medzi zajatcami, označili miesta, kde je dobytok, vypátral ho a zmocnil sa ho. Strašnejšie bolo, že sa toto stalo okolo sviatkov narodenia Pána a Boha nášho, ktoré tu ľud podľa zaužívaných zvykov s radosťou a hostinami slávieval, a teraz sa všetko nečakane zmenilo na žiaľ a slzy, čo na nich ešte väčšmi doľahlo. Turci po viac ako 15-dnovom beztrestnom potulovaní a vyčíňaní a ničení všetkého, čo im prišlo do cesty, odohnali so sebou veľké stáda dobytka, odvliekli približne desaťtisíc zajatcov a preplnení a obohatení korisťou vrátili sa do Pešti ku svojim jednotkám, ktoré tam pred nájazdom ponechali...“ (Mikuláš Ištvanfi, 1538-1615, Dejiny uhorského kráľovstva)

Na Vianoce 1530 bola naša obec napadnutá tureckými vojskami, ktoré kruto plienili na území hornej Nitry. Obyvateľov našej osady Czygel alebo Chygel ináč nazývanej Lúčna, pravdepodobne postihol ťažký údel, môžeme si len domýšľať, kde skončili Cigeľčania Juraj Puškár, Urban Fulko, Tomáš Škula, Pavol Korytár, Mikuláš Krauský, Tomáš Krauský, Gašpar a Juraj Košovci, Gašpar Biedny, Štefan Biedny, Juraj Šulc, Ján Hanušovič, Mikuláš Varga, Mikuláš Oláh a ďalší... (spomínaní v MOL DL 75756 a iných konkrétnych listinách). Na našom území, medzi Sivým Kameňom, Novákmi, Prievidzou, Bojnicami a Handlovou sa určite často odohrávali bitky uhorských, chorvátskych a tureckých vojsk, o čom svedčia mnohé chotárne názvy (Šabľovo, Zátiny, Chorvatice, Turecká cesta, Obranná hora a iné) a svedčia i dodnes zachované historky (napríklad o Jančekovej skale), podávané ústnym podaním a zapísané v našej obecnej kronike a aj na našich stránkach. Podobne, ako je to v prípade lokality Chorvatice, aj o lokalitách Šabľovo a Turecká cesta sa tradujú príbehy o Turkoch.

 
Ján z Rišňoviec, Barbora z Tržmela a iní Cigeľčania
Napísal Ivan Kadlečík   
04. 12. 2012

4. decembra má meniny Barbora. Svätá Barbora je uctievaná ako svätá patrónka baníkov, delostrelcov, stavbárov, architektov a matematikov i ďalších povolaní, rovnako ako ochrankyňa proti smrti bleskom v časoch búrok a požiarov. Je tiež patrónom farského kostola našej susednej dediny Sebedražie, Erbom obce Sebedražie je svätá Barbora, korunovaná so zlatým kalichom a hostiou v pravej ruke a so strieborným mečom v ľavej ruke. Barbora je i dnes v Cigli obľúbené krstné meno. Pri príležitosti sviatku sv. Barbory prinášam v roku 650. výročia prvej písomnej zmnienky o Lúčnej - Lúčke - Cigli výňatky  z rozsiahlejšieho textu o osudoch našej dediny, ako sú zaznamenané v rôznych stredovekých latinských textoch . Totiž jedna Barbora – tá ktorá porodila Jánovi z Rišňoviec jediného syna Ondreja, mala pre históriu v Cigli dosť veľký význam. Verím, že čitateľov zaujme a povzbudí sa zaujímať o našu históriu a prieniky našich dejín s dejinami iných kútov nitrianskej, tekovskej či iných žúp Slovenska. Poznávanie histórie nám všeličo objasní, na druhej strane sa možno niektoré okolnosti nikdy nedozvieme.

Osada Lúčna bola kráľom Ľudovítom Veľkým z Anjou darovaná od roku 1362 do súkromného a dedičného vlastníctva dvom príbuzným – Petrovi a Leustachovi. Petrova rodina žila v Lúčke a Leustachova rodina sa najprv o Lúčku nezaujímala. Až po smrti Leustacha i Petra, o tridsať rokov neskôr (1397), si darované a zdedené majetky v Lúčke prevzali Leustachovi. Dve polovice Lúčky sa rozdelili na štvrtiny: na Petrovej polovici boli Peter a Beňadik, na Leustachovej Michal a Ladislav (ďalší Leustachov syn Ján umrel mladý a dcéra Margaréta sa vydala do Tržmela.

Ladislav z Cigľa bol v kráľovských službách, spomína sa aj v listinách týkajúcich sa Lipníka, Handlovej a širšieho okolia. V jednej listine (MOL DF 254628) z roku 1416 o Handlovej (Hennellova Lehota) vymenúvajú členov rodiny Petra Leykesa – deti a manželku Ozanu. Podľa tejto alebo inej Ozany pravdepodobne pochádza pomenovanie Ozanineje vŕšok, na ktorom stojí cigeľský kostol. Prísažní kráľovi služobníci sú tu: Beznák, Briccius, Ladislav z Cigľa a Tomáš Kerek z Lipníka. V júni 1415 prešla Ladislavova štvrtina Lúčky „dohodou a z rodinnej lásky“ na štyri deti Margaréty, ktorá vtedy žila v Tržmeli s manželom Mikulášom (Demeter, Anton, Ladislav a Uršula). Listina je dokladom o premene názvu osady. Píše sa v nej o Cigli, ďalším menom Lúčka („Cygly alio nomine Luchka“).

Muži týchto dvoch zakladateľských rodín (Ladislavovi synovia Štefan, Lešták a Tomáš, Michalov syn Tomáš a Beňadikovi synovia Michal a Vavrinec), z ktorých viacerí boli v kráľovských službách, sa však okolo roku 1430 previnili proti kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, pravdepodobne podporou husitských myšlienok, možno aj účasťou v hustiských „spanilých jazdách“. Doplatili na to, pretože Žigmund kruto postihoval svojich odporcov, naopak štedro obdarovával svojich prívržencov. Známemu husitovi Petrovi Kerekovi vzal osadu Lipník, kráľ Žigmund vzal majetky v Cigli našim Petrovcom i Leustachovcom. Naopak, za zásluhy v bojoch v roku 1434 Žigmund daroval Sivý kameň i s príslušenstvom Gregorovi, prvému z Majténiovcov na Sivom Kameni.

Kráľ Matej Korvín daroval Cigeľ Kostolániovcom (aj slávnemu Jurajovi Polykarpusovi), lenže proti tomu sa ohradili Margarétine deti z Tržmela (Demeter, Anton, Ladislav a Uršula) a koncom pätnásteho storočia si vymohli nároky na Cigeľ, keď zabránili Kostolániovcom ujať sa majetku v Cigli. Margarétina vnučka Barbora z Tržmela, dnes už zaniknutej dediny pri Komjaticiach) porodila Jánovi Rišňovskému jediného syna Ondreja. Ondrej Rišňovský spolu so svojím bratrancom, právnikom Krištofom Šuranským, dali v nepokojnom období do poriadku majetkové pomery vlastníkov Cigľa, súdili sa kvôli nepovolenej ťažbe dreva v našich lesoch, vypracovali odhad polovice majetku Cigľa, patriacej nitrianskej kapitule. V spore o nepovolenej ťažbe dreva v tzv. Čiernom lese sa v listinách z roku 1518 zachovali mená poddaných obyvateľov Cigľa – Urban Fulko, Juraj Puškár, Tomáš Škula, Klement Pinka...

Začiatkom šestnásteho storočia sa Majténiovci sporili s Rišňovskými o polovicu Cigľa, ktorú im údajne zálohoval Ján Rišňovský, ale nezískali ju a nakoniec sa táto druhá polovica Cigľa dostala do správy bojnického hradu. V urbári bojnického hradu z roku 1614 sa vymenúvajú Cigeľčania: richtár Ján Cmarko, sedliaci Juraj Rajskof, Michal Gajdoš, Pavol Mikulášovič, Imrich Krman, Pavol Beňadik, Juraj Chalmovský, Martin Urban, Ondrej Zaťko a nájomcovia Gregor Pavol, Martin Doboš, Ivan Doboš, Andrej Stráňovský, Ján Krekáč, Baltazár Kremnický.

Po vymretí rodu Rišňovských sa vydajom Ondrejovej prapravnučky Alžbety Balogovej za nitrianskeho podžupana Ladislava Šándora zo Slávnice v jednej polovici Cigľa usídlili tri šándorovské deti – Adam, Michal a Anna. Koncom evanjelického obdobia hornej Nitry (trvalo vyše sto rokov, do roku 1660) Šándorovci z Cigľa odišli a obe polovice našej dediny sa spojili v majetku Pálfiovcov z bojnického hradu.

 
<< Začiatok < Predošlá 1 2 3 4 5 Nasledujúca > Koniec >>

Zobrazujem 11 - 20 z 50

Prvá písomná zmienka!

Strom roka 2016

Počasie v Cigli

© 2018 Občianske združenie Vrchvoda, Cigeľ
Joomla! is Free Software released under the GNU/GPL License.